15.6.2010
Ráno idem na raňajky pred túrou. Rovnako ako večera nič moc chuťovo, ale množstvo – koľko chceš. Neúspešne sa snažím cez štátnu spoločnosť vybaviť nejakú tour. Cez banánové záhrady idem do Office, kde za celý deň som prišiel asi iba ja a vo vnútri bolo v uniformách 10 ľudí, s ktorými som dlho rozprával asi s tromi, ale nevybavil som nič a tak sa vyberám do parku Mlilwane sám na značenú Hippo trail. Zapisujem sa povinne do knihy, keby sa mi nepodarilo vrátiť a dávam telefónne čísla na rodinu. Hneď za stanicou parku, v úplnom susedstve chaty stretávam impaly, nialy, nepriateľského samca pakoňa, zebry a prasatá bradavičnaté s mláďatami. Veľké množstvo antilop a gazel je tu preto, lebo v parku je zakázané loviť ľuďom a zvieratá sa ľudí preto vôbec neboja. Veľmi pekná 3hod. tour. Značky boli tehly tehly na zemi. Horúco a množstvo zveri. A už sa ponáhľam do Swazijskej krčmy na futbal, poobede hrá Slovensko. Nikto nemá nič proti, keď pod krčmový televízor vešiam slovenský šál, hneď máme v kráľovstve nových fanúšikov a každý fandí so mnou. Vyhrávame nálada stúpa, 5 min. pred koncom v eufórii hrdo na oslavu víťazstva zahlásim „Bier for everyone!!!“. A to ešte netuším, že 30sek. pred koncom dostaneme gól. To pivo som už, ale kúpil. Na moje prekvápko všetci chlapi ho ešli vymeniť za coke. Asi nesmú piť !? A keď som smutne rozjímal nad stratenými dvoma bodmi a sledoval CIV-POR prišiel George (55), mexický právnik, ktorý už 16 rokov robí dobrovoľníka v Mlilwane a spýtal sa či chceme niečo vidieť. Ja a Tony zo Sydney sme okamžite zobrali foťáky a nasadli do Landrovera. Na bráne v uzavretom parku nejaký ozbrojený strážca pozdravil Georga, ktorý nám predtým povedal, aby sme skryli foťáky. Pri západe slnka priamo pod známou Execution Rock v červenom zore sa pásali stovky vysokej zveri. Druhý najväčší druh antilopy a menšie, vzácne, všetky druhy medzi sebou. Čumel som jak puk so zatajeným dychom len pár nmetrov od zvierat v krásnej scenérii. Potom to ešte otočil k jazeru, na ostrovčeku obrovský krokodíl, tri hrochy a nad nimi kopec vtákov-paráda. Všade ticho, iba fučanie a bručanie hrochov. Teraz už chápem, prečo George z preľudneného Mexico City s manželkou aj deťmi tu pred 16-timi rokmi prišiel. Hovoril nám, že hroch vyjde z vody najmä v noci aj tri kilometre ďaleko. Takže tie čerstvé lajná, čo som videl asi sto metrov od vody, keď som bol na tracku sám-uff! A na súši dokáže byť veľmi nebezpečný. Rozbehne sa rýchlosťou až 70 km/h a útočí najmä vtedy, keď je človek medzi ním a vodou. Lebo nmá pocit, že mu niekto chce zabrániť íťs k vode, kde sa cíti bezpečne, preto treba utekať pozdĺž vody. Večer ešte pozriem s Tonym Brazíliu a ideme spať.
Náhľad fotografií zo zložky 15.6.