21.6.2010
Dumisane ráno mešká, tak si myslím, že si išiel vybavovať pas. Majka ma medzitým zoznamuje s Pulane (25) s ročným synčekom a mamou z Maseru v Lesotho. Nechal ju frajer tehotnú, tak sa musí prebíjať sama. Mama jej pomáha. Nemala, kde bývať. Majka ju našla na ulici s bábätkom, tak ich zobrali zadarmo do garáže, kde bývajú už dva mesiace, topia si akumulátorom, Pulane chodí pracovať do labáku a mama jej prišla varovať bábo. Vôbec som si ich včera nevšimol. Dobré duše sú to tí dvaja. Medzitým ktosi zvoní a pýta si pár randov na jedlo a ani on neobíde naprázdno.
Prichádza Dumisane, pas nevybavoval zatiaľ, len si prispal dlhšie. No stress in Afrika. Ideme na úrad Home affairs spolu. Pri prepážkach sú neskutočné rady, pomaly strácam čakaním chuť na Lesotho a aj tak nám asi po 2 hodinách zahlásia, že Dumisane pas nedostane. Lesotho sa mi vzďaľuje. Pulane mi ponúka, že keď ostanem týždeň, povodí ma po Lesotho ona sama, lenže teraz musí chodiť do práce. Škoda.
Je už, ale večer a cestovať v noci do Maseru sa mi nechce, tak ideme do tourist centra, kde mi núkajú na zajtra jednodňový trek so sprievodcom za 1300R. Ja však nie som Nemec a tak vymýšľam lacnejšiu alternatívu. Dumisane ma večer znovu priváža do township vraj za bývalým sprievodcom, ktorý mi niečo poradí. Idem do plechovej chatrče, všade plno dymu z drevených kotlov, ktorými si kúria. V jednej malej izbe sedem ľudí + jedno bábo a všetci čumia na bojové DVD a čosi jedia. Bavia sa v ich jazyku, prd rozumiem a tak sa hrám s polročným zlatým černoškom. Až zahlásia, že ideme za niekým iným. Moje veci (výbava na Lesotho v ruksaku+foťák) ostávajú v Dumisaneho aute v township, všetci sadáme do polorozbitej Corolly a vyrážame do iného township. Vonku sa v kose potulujú už len hlúčiky chalanov fajčiacich trávu a my ideme do zábavného podniku, pred ktorým nás už čaká mladé dievča, čo má poradiť ako stráviť zajtrajšok. Má to však háčik dievča s mútnymi očami, rozrehotané crackom je dnes nepoužiteľné. Tak sa vraciame späť, cestou zastavujeme u ďalších priateľov. Každý navrhuje niečo iné. Pravá Afrika. Hodiny dohadovania a žiaden výsledok. A tam blúdime nekonečnými uličkami townshipu, kde stratíš orientáciu po tretej križovatke. Nakoniec sa predsa len vrátime k Dumisanemu autu. Tam sa lúčim s tlupou asi 10 nových kámošov, čo sa medzitým na mňa napojili a naučia ma pozdrav ich komunity (každá časť townshipu má iný). Päsť, palec, do hrude, a dva prsty rozpažiť. Ahoj všetci, kričím z okna. V aute predsa len vymyslím cestu ja. Golden Gate, Royal Natal a Tubela falls. Dumisane sa ešte pýta, či môže zobrať jedného z kášov kvôli bezpečnosti. Prečo nie?
Náhľad fotografií zo zložky 21.6.