24.6.2010
Veľký deň. Spím dlho. Raňajky a o 11hod. rýchlo do ulíc smerom na štadión. Idem peši, so šálom okolo krku, s foťákom – safe, nesafe. Žiadny problém, prichádzam na štadión ako jeden z prvých. Tŕpnem, či mi prejde foťák. Prešiel uff, ale zabudol som si v puzdre Xawax nožík, ktorý mi berie Bhoutsane security. Krásny štadión v Ellis parku. Taký kompaktný, blízko ihrisko – anglický štýl. Najprv som ho riadne sračkou pokrstil. Našiel som si miesto a blúdim útrobami. Pred zápasom fantastická fan show. Hlavní reklamní partneri robia public relation. Dostávam zadarmo farby, ochranu proti vuvuzelám, pršiplášť, ... Pomaly začína byť husto. Je horúco. Tričko, kraťasy. Talianky v plavkách. Musím kúpiť vodu. Nechcú mi dať zátku, kvôli bezpečnosti a tak ju musím vyslopať naraz. Prihovárame sa všetci so slovenskými symbolmi. Jeden dôchodcovský pár z Johannesburgu, jej sestra žije na Slovensku a tak nám fandia. Sadám si knim na trávu na kus reči. Otec so 16r. synom z Bratislavy žijú už 20r. v Mupalange, keby sme sa stretli skôr spím u nich. Indický pár žijúci v Durbane, znovu jej sestra je vydatá za Slováka a preto sú oblečení v slovenských vlajkách. Prichádza za mnou 70r. biely dedo z Johannesburgu so slovenským klobúkom. Hemží sa to Talianmi a ja mám rád malých, tak vám fandím. Ďakujem za podporu. Plný dom 53 tis. Divákov. Teplo. Nádhera. Znova okolo mňa žiaden Slovák. Naokolo sedia Peru, Chile, Nemci, Holanďania, Američania a Afričania. Po tom, čo náruživo odspievam hymnu všetci naokolo fandia so mnou Slovákom. Taliansku hymnu spieva celý štadión. Nikto nepochybuje, že squaddra azzuri ide ďalej. My však začíname famózne. ITA je zaskočená našou aktivitou, kričím, povzbudzujem, najviac mi pomáhajú Čiľania. Ten, čo sedí za mnou, bol na prípravnom zápase SVK-CHILE v Žiline. Obdivuje najmä Vitteka, Hamšíka a Stocha. Som prekvapení, že aj Afričania poznajú našich hráčov. Robo dáva gól. Slováci a neTaliani explodujú. Hrdé Taliansko stŕplo. Sme lepší. Prestávka je slovenská. Pesničky ako na folklórnom festivale vo Východnej. II. polčas idú Taliani na tribúnach do toho bojovne. Znovu sme však lepší mi. Robo dáva druhý gól. Slzy v očiach, počítam minúty, sekundy do konca. Vzápätí znižujú a tribúny ich ženú dopredu. Naši zdržiavajú, piskot na Muchu, ITA sú nervózni. Šanca, zakrývam oči, Škrteľ zachraňuje na bránkovej čiare, stojíme všetci, Taliani sklamane sadajú s hlavami v dlaniach, ja stojím a ukazujem ako mi búši srdce, celá tribúna sa smeje. Atmosféra je fantastická, Kamil Kopúnek z Trnavy dáva tretí gól, revem v kuse asi 5 minút, nikto ani ja tomu nemôžem uveriť. Prichádzajú SMS-ky od Kreša zo Záhrebu: Idemo Slovcačka, rozvalite Taliane, Eduardo z Bra už vidí, že ideme ďalej. Klaus z Hannoveru – všetci sme dnes večer Slováci a ďalší a ďalší. Quagliarella znižuje nádhernou strelou. Počítam sekundy. Howard Webb píska. Zázraky se dějou. Porážame a vyradzujeme majstrov sveta. Všetci slováci skáču ako zmyslov zbavení, vrátane mňa. Všetci okolo mi gratulujú, objímajú. Tak toto sú chvíle, ktoré budem rozprávať vnukom. See you in Durban lúči sa šťastný Holanďan. Pod tribúnami sú stovky slovákov. „Kto neskáče nie je Slovák, hop“, všade naše zástavy. „My sme tu doma!“ Potom, čo to prekladám učiteľke, ktorá sprevádza svoju školu sa nadšene k pokriku pridávajú uniformovaní školáci a všetci skandujú po slovensky: „My sme tu doma!“. Objímame sa s Poliakmi, Chorvátmi. Odrazu na mňa v eufórii zozadu skočí Kobul a kričíme do kamier: „Bardejov, Bardejov, Slovensko, Slovensko!“ Dávam krátke interview do SATV a končím s tým, že: „I hope Robo Vittek will score in Round 16!“ a on naozaj aj skóroval. Po ceste zo štadióna sa kričí, že dnes v Jo´burgu žiadna pizza, žiadne špagety ani makaróny, len samé halušky. Na izbe ma nadšeného víta Matthew z Austrálie, ktorý je neskutočne šťastný, že sme poslali Talianov domov, lebo pred pár rokmi poslali ITA domov AUS nekorektnou penaltou a že to musíme poriadne osláviť. Vyberáme sa na jazzový koncert do centra. Koncert bol zrušený, tak pozeráme HOL-KAM a potom ideme na Reggae Africa Storm peši nočným centrom Johannesburgu. Bezpečnosť je jedna vec, lenže eufória je silnejšia. Pred vstupom do haly sa úplne neskrývane o cca 23hod. ponúkajú tvrdé drogy a tráva. Žiadne na záchode, ale priamo pred security. Tých dílerov tam bolo naozaj veľmi veľa. Vo vnútri nie sú pre moje unavené nohy žiadne stoličky. Všetci sa humpáľajú v rytme. Atmosféra super, lenže na mňa toho stresu bolo asi priveľa, nestrávila mi večera a celé som im to tam na záchodoch ogrcal. A bolo mi stále zle, Matthew sa akurát parádne rozfajčil, tak tancoval ako divý a ja som sa musel pobrať von na čerstvý vzduch. No sám po polnoci v Jo´burgu s blbou farbou pleti, nič moc. Asi po 1km som našiel starý taxík, dojednal som cenu. Tak ako s Louisom minule, ani teraz taxikár, ktorý sa dušoval, že v Kensingtone je ako doma, nevedel nájsť cestu, tak som ho trochu zanavigoval a vyšťavený sa o druhej ráno hodil do postele.
Náhľad fotografií zo zložky 24.6.